Dosiahlo už Slovensko bod zlomu? Je čas vzkriesiť Laffera
V roku 1974 Laffer počas večere s predstaviteľmi Bieleho domu na vreckovku nakreslil svoj najznámejší kariérny produkt – Lafferovu krivku. Tá zobrazuje vzťah medzi daňovou sadzbou a celkovým objemom daňových výnosov.
Typicky má tvar obráteného U a hovorí toto: keď štát zvyšuje dane, rastú mu príjmy. Čím viac však dane zvyšuje, tým mu príjmy rastú pomalšie. S rastúcimi sadzbami totiž firmy aj ľudia čoraz viac optimalizujú, prechádzajú do sivej ekonomiky, odchádzajú z krajiny alebo znižujú ekonomickú aktivitu. V istom bode sa krivka stočí dolu a každý ďalší nárast daní neprinesie zvýšenie, ale zníženie finančného výnosu pre štát.
Laffer bol jednou z hviezd „supply side economics“ osemdesiatych rokov minulého storočia. Robil poradcu Ronaldovi Reaganovi, z jeho myšlienok čerpala Margaret Thatcherová, inšpiroval aj Rogera Douglasa na Novom Zélande a vlastne celú „neoliberálnu vlnu“ tej doby.
Tá s nástupom novej dekády postupne vyšumela. K moci sa v západných krajinách dostali moderní sociálni demokrati, ľavicoví liberáli či takzvaná tretia cesta. Za chrbtom im stáli noví ekonómovia, ktorí Lafferovu krivku spochybňovali alebo priamo zosmiešňovali. Je vraj príliš zjednodušujúca, nepodporená dátami, nereflektuje reálne ľudské správanie. Taká „ekonómia 101“ pre základné školy.
Lenže Lafferova krivka nemôže nefungovať. To, že vyššie náklady znižujú produkciu, vychádza zo základnej mikroekonomickej analýzy. A dane sú len forma nákladov. Problémom Lafferovej krivky je to, že niektorí obhajcovia aj kritici vzali tento náčrtok na servítke príliš doslovne.
Nie je to krivka v dvoch rozmeroch daňovej sadzby a výnosu. Je to mnohorozmerný vzťah ovplyvnený množstvom faktorov, ktorý sa neustále mení v čase. Zvýšenie sadzby o desať percent dnes vyvolá inú reakciu ako zajtra, ak sa medzitým uskutočnila deregulačná reforma alebo susedná krajina zvýšila dane.
Základná téza však platí – zvyšovanie daní v istom momente štátu prestane vynášať. No nevieme určiť, kedy presne ten moment nastane. Preto si netrúfam napísať, že Slovensko už dosiahlo bod zlomu. Nedávno prezentovaná slovenská prognóza nižších daňových výnosov môže vyplývať z Trumpových ciel či krízy v automobilovom priemysle.
No nemôžeme vylúčiť ani to, že schopnosť slovenskej ekonomiky absorbovať ďalšie zvyšovanie daní sa už naplnila a že Arthur Laffer na tej večeri vedel, čo hovorí.
